Július Bukovinský sa narodil 11. októbra 1903 v Užhorode, zomrel 31. augusta 1975 v Košiciach. Základy maliarstva získal u svojho otca Júliusa Virágha v Mukačeve. V rokoch 1922 – 1927 študoval v Baia Mare (v Rumunsku) v známej výtvarnej kolónii u I. Rétiho a J. Thormu. Po štúdiách pôsobil v Mukačeve na Zakarpatskej Ukrajine. Od roku 1934 žil a pôsobil v Košiciach. Zúčastňoval sa na výstavách Spolku podkarpatských výtvarných umelcov. V rokoch 1936 – 1938 bol členom Spolku slovenských umelcov a v rokoch 1938 – 1945 zas členom Zväzu maďarských výtvarníkov, s ktorými vystavoval. Zúčastňoval sa na podujatiach Mücsarnoku. V roku 1945, ako zakladajúci člen spolku Svojina, sa po vzniku Zväzu slovenských výtvarných umelcov stáva jeho členom. Samostatné výstavy mal v Mukačeve (1928), Levoči, Michalovciach, Prešove (1937). Súborné výstavy mal v Bratislave (1946), Košiciach (1963), Šaci (1963), Banskej Bystrici, Lučenci, Poprade, Trenčíne, Trnave. Jeho tvorivé začiatky boli venované krajine. V rokoch 1929 – 1933 vytvoril sériu impresionisticko-expresívnych krajín, portrétov a figurálnych kompozícií, výrazne sociálne podfarbených. Dôležitým námetom sa stalo zachytenie dedinského ľudu. Rovnako dôležitým zdrojom námetov pre Bukovinského bola urbanistika mesta ako aj samotná výstavba mesta Košice. Mnoho prác s touto tematikou bolo vystavovaných v závodoch a na pracoviskách budujúcich sa priemyselných komplexov. Zdroj: Váross, M.: Slovenské výtvarné umenie 1918 – 1945. SVKL Bratislava 1960