Bohuslav Záboj Kuľhavý sa narodil 9. februára 1937. Pochádza zo Závažnej Poruby. Do slovenského výtvarného umenia vstúpil na začiatku 60. rokov dvadsiateho storočia. Pohyboval sa v kruhu umelcov, ktorí sú známi pod názvom Skupina Mikuláša Galandu. Študoval súkromne u zakladateľa moderného slovenského umenia Martina Benku. V roku 1963 usporiadal prvú samostatnú výstavu v Slovenskom národnom múzeu v Martine a v roku 1969 výstavu svojich diel v Lisson Gallery of Modern Art v Londýne (spolu s vlastným Manifestom). Kuľhavý reprezentoval umenie na výstave Súčasné slovenské výtvarné umenie v Prahe v roku 1963 a v roku 1968 na Medzinárodnom bienále mladých výtvarníkov Danuvius 1968 v Bratislave. Od raných prác, poznačených realizmom (voľných kresieb a grafických listov), prešiel etapou štylizácie, deformácie, abstrahovaných foriem a krátkym obdobím recepcie kubizmu a surrealizmu. Neskôr vytvoril typ tzv. panelovej maľby a prešiel k novej kompozícii obrazu založenej na princípe „sústavy rozdielnych výtvarných polôh“ alebo, ako to autor sám nazval, „integrálnych pocitových komplexov“. Uviedol ju do života v prvej polovici 70. rokov dvadsiateho storočia na samostatnej výstave obrazov v Galérii Cypriána Majerníka v Bratislave. Bohuslav Záboj Kuľhavý získal ocenenie za svoju tvorbu v zahraničí počas svojho pôsobenia v USA v rokoch 1987 – 1988 od Metropolitan Museum of Art v New Yorku. Literatúra: Podušel, Ľ. Záboj Bohuslav Kuľhavý. Bratislava : Vydavateľstvo FO ART, 2003.